Mám sa hnevať, plakať alebo skončiť?

V sobotu som okrem krásneho zážitku z prednášok pánov Mühlfeita, Dzirasu a Jelínka zažila aj nepríjemnú situáciu.

Prvá moja reakcia bol smútok a skúmanie. Ihneď som si položila otázku, kde som JA urobila chybu? Po chvíli som začala analyzovať, čo sa stalo a prečo, lebo negatívna spätná väzba na prvý pohľad je dosť nepríjemná.

Po chvíli som si však uvedomila, že v  tejto negatívnej spätnej väzbe je veľmi veľa dôležitých informácii. Informácie, ktoré hovoria o tom, že nejdem správnym smerom alebo nerobím správnu vec. V zápätí som zistila, kde a v čom sa mám zlepšiť, zmeniť svoje správanie a dostať sa bližšie k tomu, čo chcem, k môjmu cieľu a snu.

Aby som dosiahla svoj cieľ musím privítať, dostať a využiť každú spätnú väzbu, hoci aj negatívnu.

Reakcia na takúto situáciu môže byť hnev, plač, zastaviť sa alebo strčiť hlavu do piesku. Ale to je všetko STOPKA a tá nevedie po ceste k cieľu skôr naopak.

Po chvíli skúmania som skutočne našla to miesto, v ktorom sa mám zmeniť tak, aby som na budúce už rovnakú spätnú väzbu  nedostala.

Asi po hodinke som už ďakovala za skúsenosť, pretože som sa zase posunula a o voľačo narástla. Ako píše pán Donald Trump, zdolala som prekážku a idem ďalej.

Pýtaj si spätnú väzbu, či už pozitívnu alebo aj negatívnu. Neber negatívnu spätnú väzbu ako tvoju kritiku, ale iba ako informáciu. Nesmieš ju brať osobne, iba ju privítaj a využi pre svoj rast a zlepšenie.

Jack Canfield hovorí, že za každú spätnú väzbu poďakuj a povedz, že si vážiš, že ti niekto venoval svoj čas a povedal ti ako to cíti a čo cíti.

Každou spätnou väzbou rastieme a zlepšujeme svoj život, vzťahy a hlavne posúvame sa k cieľu.

Dnes sa smejem pri spomienke na situáciu a vôbec sa nehnevám na dotyčného človeka, skôr naopak. Ďakujem za možnosť, že som sa zase vrátila na správnu cestu k môjmu cieľu.